Clan web: RS Kings web Spriateľené weby:

Môj banner:

Srpen 2011

Správa, večer 31.8

31. srpna 2011 v 20:33 | artas555
Bohužiaľ, dnes sa mi nepodarilo dať strenght 70 (mám 69), a zajtra to tiež nieje isté, lebo chcem otestovať všetky free spôsoby zarábania. Zajtra sem hodím aj tie metódy, ktoré obstáli, mám pripravené štyri hlavné metódy, a možno aj zopár slabších variantov. Snáď mi to pomôže pri zbieraní tých desiatich miliónoch.

Nové ciele

31. srpna 2011 v 16:44 | artas555 |  Aktuálne informácie o postave
Tak, dnes som si určil ciele do konca roka 2011.

Prvý a najdôležitejší je flat 75, ten plánujem dokončiť v septembri, ešte na free.
Druhý, rovnako dôležitý má sve varianty. V prípade prechodu do member je to zakúpenie Bandos godswordu. V prípade zotrvania vo free je to flat 80.
A ako tretí, skôr vedľajší je zarobenie nejakého obnosu peňazí, v tomto prípade 10 miliónov.

Všetko by som rád dokončil pred 31. decembrom 2011, ale ešte uvidím a na 100% sa udeje nejaká zmena.

O mne

31. srpna 2011 v 11:55 | artas555 |  O mne
Takže, napíšm sem niečo o sebe.
Meno: Matej
Vek: zatiaľ 14 :D
Výzor: dlhé, čierne vlasy a to je tak asi všetko k výzoru :D
Záujmy: Runescape, hudba, písanie vlastných príbehov

Ak ma ešte niečo napadne, tak sem dopíšem. :)

Príbehy Bielych rytierov - Čarodej 1. časť

30. srpna 2011 v 16:39 | artas555 |  Príbehy
Greyhounda pochovali v rádovej hrobke neďaleko Yanillu. Hrobka bola tam, pretože tam sa kedysi rozkládalo prastaré kráľovstvo ľudí, elfov, gnómov a ogrov, ktoré čelilo silám zla, ešte dávno pred Vojnou bohov. Na pohrebe sa zúčastnili všetci členovia Rádu, aj vyslanec Spoločenstva mágov, ktoré bolo niečo, ako bratská organizácia Rádu. Greyhoundov hrob bol vytesaný do veľkého kamenného bloku. Vlastne to nebola ani tak hrobka. Všetci majstri tam ležali vodorovne za sklenenou tabuľkou. Greyhound mal na sebe dlhé biele rúcho, na krku mal, ako počas celého svojho života amulet Rádu. Jeremy si všimol, že na ruke má ten zlatý prsťeň, ktorý našiel v jaskyni. Bol celkom obyčajný, až na to, že v ňom bolo jemne vyryté slovo, meno: ELLA. Obred bol dlhý, každý z prítomných povedal, ako dlho ho poznal, a čo s nim zažil. Na konci obradu zapálili nad Greyhoundovov hrobkou sviečku a všetci pomaly odišli.
Po obrade v rádovej hrobke, nasledoval takzvaný Prerozprávaný život. Jeden herec prerozprával (spolu s dramatickým vystupovaním) celý Greyhoundov život. Príslušníci rádo, sa však rozhodli, že túto udalosť nenavštívia. "Aj tak všetko poprekrúcajú." Povedal William. A tak sa vydali do Faladoru. Ale na spiatočne ceste sa zhrozili. Keď vystúpili na Bielu horu uvideli Čierny Falador. Mesto akoby bolo prikryté čiernou látkou. Keď vstúpili do mesta, zistili, že mesto bolo ovešané čiernými látkami. Pri vstupe do paláca sa pýtali čo sa stalo. "Ach, dve nešťastné udalosti postihli našu krajinu. Náš milovaný Zástupca, sir Amik Varze zmizol, a bol objavený mŕtvy, a Biely meč pukol." Povedala im so slzamy v očiach slúžka. "Biely meč pukol?" opýtal sa neveriacky Leonard a rozbehol sa do kráľovskej siene. Keď sa ním Jeremy dobehol, uvidel nádherný meč, ktorý bol s najpevnejšieho kovu, s bieleho mramoru, ako ho prezývali. Bolo to preto, lebo sa voľným okom nedal rozoznať od mramoru, z akého bol napríklad postavený Falador. Rozdiel sa dal spoznať iba ak ste sa ho dotkli. Až vtedy ste zistili, že sa nejedná o kameň ale o kov. Z takého kovu bol aj Biely meč. Na okrajoch boli znaky, ktoré boli vyryté a vyplnené zlatom. Rukoveť bola s ebenu a bola zdobená striebornými znakmi. Na konci rukovete sa skvel diamant veľký ako oko. Jeremy ten meč už videl, ale nikdy nie z blízka. "Biely meč pukol..." zašepkal Leonard. "Kráľ je teda mŕtvy."

Príbehy Bielych rytierov - Čierna ruka 3. časť

30. srpna 2011 v 16:38 | artas555 |  Príbehy
Keď k nemu prišli zase bolo to naposledy. Zvesili ho z reťazí a dniesli do nejakej veľkej miestnosti, ktorá vyzerala ako upravená jaskyňa. Stál tam ten muž v čiernom. "Jeremy Haggins! Pýtam sa ťa naposledy, kto má ten safír?" Ticho. "Ako myslíš! Zviazať a pripraviť obrad." Zavelil a hromada ľudí sa pustila do práce. Ako tam tak Jeremy ležal, snažil si spomenúť odkiaľ toho muža pozná. Tuho premýšľal a odrazu mu svitlo. Ale to nieje možné! Nie! Ak je to naozaj tak, tak potom ten šialenec naozaj získa amulet. Z myšlienok ho vytrhol výkrik.
William zneškodnil stráže a všetci vstúpili do miestnosti. "Jeremy!" kričal Greyhound. "Greyhound! Pozor je to pasca! Je tu..." niečo ho však umlčalo uprstred vety. Nemohol sa vôbec hýbať, iba sledovať ako ten šialenec chytil jeho priateľov. "Som rád, že sa zasa stretávame, Greyhound. Alebo by som mal povedať Bras Haggins?" povedal a kruto sa zasmial. "Sklapni, Varze! Vždy som vedel, že si podlý, ale toto..." povedal Greyhound. "Daj mi ten amulet Bras! Daj mi ho a pustím tamtého tam." Povedal muž ukazujúc na Jeremyho. "Urob to Greyhound!" pošepol Leonard. Greyhund vytiahol amulet z vrecka a hodl ho Varzemu. Ten zamával rukou a Jeremy bol voľný. "Ale o tebe som nič nepovedal..." zašapkal Varze. Natiahol ruku, záblest čarveného svetla a Greyhound, stoosemnásty veliteľ Rádu Bielej ruky kráľa, bol mŕtvy. "Greyhound!" zakričal Jeremy. Varze opäť mávol rukou a dvere sa zatvorili. "Sme tu v pasci!" povedal pološialene Varze. "Všetci tu budeme, keď ON príde." Zasmial sa. Nasadil si amulet a začal so zaklínaním. "Caeravertum mortis, danae rak corte..." Všetci sa prizerali s hrôzou v očiach. Uprostred jaskyne sa zachvel vzduch a vo vzduchu vznikla štrbina. "Vidíte? Náš pán prichádza." Smial sa šialený Varze. Cez štrbinu začali prenikať tiene. "Musíme ho zastaviť!" kričal Jeremy. Na nič nečakal, vzal Williamovi luk z ruky a behom pár sekúnd, už k Varzemu letelo aspoň päť šípov. A jeden z nich trafil. Varze sa vrhol na zem. Jeremy rýchlo vzal amulet a hodil ho do portálu, ktorý sa zatvoril. "Preklínam ťa, Biely rytier, preklínam!" zašepkal Varze a zomrel.
Keď boli neskôr v miestnosti, rozprávali sa o Greyhoundovi, ale nie o tom ako zomrel, ale o tom ako žil. Každý hovoril historky s ním. "Ja mám jednu zaujímavú!" kričal Leonard."Je o tom, ako sa Greyhound rozhodol, stať sa rytierom." Všetci pozorne počúvali. "Viete, Greyhound nebol vždy taký posadnutý spravodlivosťou, vlastne ho nezaujímalo nič okram seba. Seba a svojej rodiny. Mal manželku, Ela sa myslím volala, mal aj syna, ale oboch zabili lupiči pri plienení ich dediny. Bývali v Draynore myslím. No a preto sa im chcel Greyhound pomstiť, a než sa nazdal bol hlavou rádu." Ukončil svoju historku vtipne. Všetci sa smiali. Všetci okrem Jeremyho.

Príbehy Bielych rytierov - Čierna ruka 2. časť

30. srpna 2011 v 16:37 | artas555 |  Príbehy
Na ďalší deň pred obedom sa konalo zasadnutie rádu, aby sa prediskutovalo, čo zo zvyšnými lupičmi v kráľovstve. "Kde je Jeremy?" opýtal sa Greyhound. Nikto neodpovedal. "Videl ho niekto od včera?" spýtal sa Leonard. Opäť všetci mlčali. "To nieje dobré." Zamyslel sa Greyhound. "Skúsim sa po ňom pozrieť v paláci." Navrhol Leonard. "Choď." Kývol na neho Greyhound.
Keď sa Leonard vrátil, potvrdil to, čo každý čakal. "Jeremy zmizol, ale našiel som niečo zaujímavé." Povedal a podrobne im popísal čierny nápis na stene. "Čierna ruka hovoríš?" zbledol Greyhound. "To nie je dobré." Zastonal. "Ak Jeremyho naozaj uniesla Čierna ruka, musíme ho zachrániť." Povedal. "Pošlite po Wialliama, Tiriana a Joannu. Dnes večer sa vypravíme k ich pevnosti."
Jremy sa prebudil. Nachádzal sa m malej miestnosti bez okien. Chcel skúsiť výjsť von, ale bol pribútaný reťazom. Sadol si a premýšľal o tom, čo sa stalo. Vyšiel na prechádzku. Potom tam bol ten hlas. Odporne škrekľavý. Niečo chcel, stále to opakoval. Ale čo? Dvere sa odrazu otvorili. Stála v nich vysoká postava, celá zahalená dočierna. Za ňou sa krčila menšia, ktorá vystúpila dopredu. "Tak, mladý rytier." Ozvala sa, bol to ten škrekľavý hlas. "Už sme zmúdreli? Určite nechceš aby sme ťa tu skántrili hladom, že? Vydaj nám ho, a ja sľubujem, že ťa prepustíme." Povedal. "Ale čo!?" skríkol Jeremy. "Safír Skazy samozrejme!" okríkla ho postava. "Čože?" začudoval sa Jeremy. "O takom som v živote nepočul." Povedal pravdivo. "Nezahrávaj sa z nami!" okríkla ho postava. "Dobre viem, že si ho kúpil od lupiča." Jeremymu svitlo. Ten safírový amulet. "Ten už nemám." Povedal Jeremy. Bola to pravda, dal ho Greyhoundovi, ale určite by ho zabili, keby zistili, že ho nemá. "Ako myslíš." Povedal hlas škodoradostne a postavy vyšli z miestnosti. Dvere sa zabuchli a v zámke zaštrngotal kľúč.
Keď Jeremyho opäť navštívili jeho väznitelia, bolo to ešte horšie. "Tak." Povedal Škrekľavý hlas. "Mám tu krčah s vodou, každú minútu z neho kúsok vylejem, ak mi dáš amulet hneď, trochu vody sa ti ujde." Kruto sa zasmial. Jeremy mlčal. Len tam stál spútaný a mlčal. "Ako chceš" povedal hlas a vtlial polovicu vody z krčahu len tak na dlážku. Jeremy sa na to díval, mal suché hrdlo a vyschnuté pery, ale nemohol im vydať amulet, určite sa nevolá Safír Skazy len tak pre nič - zanič. "Máš pevnú vôľu, rytier." Povedal po chvíli hlas, vylievajúc zbytok vody z nádoby. "Ale mi ťa zlomíme." Zasmial sa a odišiel.
Možno to bolo o hodinu, možno po chvíli, ale k Jeremymu prišiel ďalší väzniteľ. "Máš niečo čo je moje!" zavrčal. Jeremymu sa ten hlas zdal známi, ale nevedel si spomenúť skadiaľ. "Vráť mi to!" skríkol muž v čiernom. "Nemám ho! Dal som ho niekomu!" odpovedal Jeremy. "Klameš rytier, ja mám na to čuch." Muž zneistel.. "Alebo nie? Hádam si ho nedal niekomu z toho ubohého rádu, alebo áno?" Jeremy stuhol. Ako vie o ráde, veď jeho existencia sa utajuje. "Áno viem o tom ráde všetko." Zasmial sa muž znovu, keď si všimol Jeremyho výraz. "Ale ako..." pýtal sa Jeremy. "To nie je podstatné!" skríkol muž. "Povedz mi, kto ho má, inak nikdy viac neuvidíš slnečné svetlo!" Jeremy mlčal. "Dobre teda! Ako chceš! Vyvraždím hoc aj celý rád, len aby som ho dostal!" muž sa zasmial a odišiel. Koľko krát ešte asi Jeremy uvidí ako sa pred ním zatárajú cestu na slobodu?

Príbehy Bielych rytierov - Čierna ruka 1. časť

30. srpna 2011 v 16:36 Príbehy
Čierna ruka
Jeremy sa nadýchol chladného nočného vzduchu. Sedel spolu s Frederickom v kroví a čakali na znamenie, aby vtrhli do poslednej jaskyne lupičov. "Čo im to tak trva!" posťažoval si. "Ticho!" zašeptal odrazu Frederick. Spoza stromu vyšla postava. Nedalo sa zistiť, či patrí k Ruke alebo Bielym rytierom, pretože tma bola hustá a neodvážili sa zapáliť pochodne. Odrazu sa postava rozosmiala. Nikto nevedel o čo ide. Jeremy sa obzrel a uvidel Greyhounda ako potme sedí v opustenom dome. Keď sa otočil postava tam už nebola. Z ničoho nič sa odrazu s padajúcich dverí vyrojila armáda lupičov. "Útok!" zvolal nejaký hlas. "Neberieme zajatcov!" Jeremyho to vyľakalo ale Frederick vyskočil na nohy a rýchlo zapálil pochodeň, ktorú mal. Bol to znak, že nemajú na nič čakať a útočiť. Zo všadiaľ vybiehali Bieli rytiery, a dokonca aj lupičov, ktorí ich čakali ich počty zaskočili. Jeremy sa rozbehol za Frederickom, ale cestu mu zahatal lupič. Jeremy, poučený bojmi predtým, na nič nečakal a kyjom ho trafil rovno do hlavy. Niečo zapraskalo a lupič padol na zem. Jeremy sa rozhliadol a keď nikoho známeho nevidel, rozhodol sa bojovať sám. Okamite sa rozbehol k najbližšiemu lupičovi, ale keď si všimol že má luk okamžite sa prikrčil k zemi. Šíp ho tesne minul. Vyskočil na nohy a rozmachol sa kyjom. Ale lupič bol svižný a útoku sa vyhol. Úsmev mu však zmrzol na tvári, keď padol mŕtvy na zem prebodnutý šípom. "Ústup!" zvolal niekto. Jeremy sa otočil za hlasom a uvidel Greyhounda. "Ústup! Ustupujeme!" kričal Greyhound. Jeremy pribehol k nemu a čudoval sa. "Túto bitku nemôžeme vyhrať! Sú v presile a moment prekvapenia sme stratili. Buď majú špeha alebo nás niekto zradil!"
Asi o dve hodiny sa konalo zasadnuti Ruky. "Niekto nás zradil!" zvolal Greyhound hromovým hlasom. "Prekontroloval som každého v paláci, špeh tu nieje." Všetci onemeli. "Je rozumné zasadať radu ak tu máme zradcu?" zapochyboval Greg. "Nesmieme sa obviňovať navzájom, inak naši nepriatelia zvíťazia." Povedal Greyhound. Nastalo hrobové ticho. Všetci na seba poerali a každý v hlave odhadoval zradcu. "Ak je medzi Bielimy rytiermi zradca, musíme ich pochytať my." Povedal napokon Greyhound. "Ale ako? Ich je päťdesiat a nás sedem." Protirečil Tirian, doktor Rádu. "Na začiatok rozostavíme stráž, nič netušiaci výjdu v noci na lov a my ich pochytáme. Ale samozrejme nevídu všetci, ale na začiatok je to dobrý plán." Všetci súhlasne pohmkávali. Nakoniec sa rozhodlo, že tam pôjdu William, Tirian a Joanna, jediná žena v Ráde. Tí traja spolu z Greyhoundom začali vymýšľať strátégiu a Jeremy sa pobral domov. Keď ale prišiel do izby, opäť našiel svoje veci porozhadzované, a na stene bolo napísané: "VYDAJ NÁM HO!" a opä´t bola pod tým čierna ruka. Za posledný týždeň sa to stalo štyrikrát a preto sa Jeremy rozhodol, že to na najbližšom zasadnutí Rádu oznámi. Aby si trochu prečistil hlavu vybral sa Jeremy na malú prechádzku. Vonku bolo chladno, ale Jeremymu to neprekážalo. Vychutnával si chladný nočný vzduch a ticho ktoré naokolo panovalo. "Hej!" ozval sa odrazu škrekľavý hlas. "Hej! Rytier, čo si myslíš, že robíš?" Jeremy sa preľakol. "Vráť nám ho!" kričal hlas. "Ale čo?" spytoval sa Jeremy. "Nezahrávaj sa s nami!" varoval ho hlas. "Však mi ťa naučíme!" zasmail sa a Jeremy cítil ako ho niekto ovalil po hlave.

Príbehy Bielych rytierov - Rana lupičom 3. časť

30. srpna 2011 v 16:35 | artas555 |  Príbehy
Jeremy vôbec nevedel čo robiť, a tak sa nervózne prechádzal po jaskyni a obzeral si všelijaké predmety. Medzi nimi zazrel akýsi amulet, ktorý bol zo striebra a v jeho strede bol vsadený najväčší safír, aký kedy Jeremy videl. Opýtal sa lupiča ktorý stál pri stole čo zaňho chce. Lupiča veľmi ten amulet nezaujímal, no vytušil, že Jeremy má o neho záujem a tak si vypýtal jeho luk. Bol to dobrý luk, vytvorený so starého dubu za Jeremyho domom a Jeremy sa s ním len nerád lúčil, no amulet akoby kričal aby si ho kúpil a tak Jeremy súhlasil. Chcel si ho nasadiť, ale spomenul si na Greyhoundovu radu aby si Biely amulet nikdy nedával dole. Strieborný amulet preto zbalil a začal poriadne obhliadať jasyňu, aby mal prehľad keď prídu Bieli rytiery.
Tesne po súmraku sa väčšina lupičov vybrala na lov a Jeremy preto neváhal a rýchlo a potichu sa zbavil strážcu. Nezabil ho, ale zviazal a skryl do bútľavého dubu. Keď sa vrátil k padacím dverám všimol si postavu v okne Sídla majstrov remeselníkov. Keď sa prizrel bližšie zitil, že má na sebe Biely amulet, preto sa o postavu viac nezaujímal a vrátil sa dnu. Nenápadne sa prešmykol do väzenia, ktoré bolo prázdne a spýtal sa Williama čo teraz. "Teraz by si mal ísť von a prevesiť cez vetvu stromu bielu látku." Povedal mu William podávajúc mu biele súkno. Jeremy opäť vyšiel von a prevesil ho cez vetvu. Vrátil sa dnu a ani nie o pätnásť minút vtrhlo dnu pár Bielych rytierov. Všetci lupiči sa preľakli, no zopár sa hneď vzchopilo a vytasilo meče a pripravilo luky. Jeremy sa ihneď rozbehol do väzenia kde pomohol Williamovi a Leonardovi von. Okamžite si nachystali zbrane a vbehli do jaskyne. Strhla sa bitka. Jeremy sa v nej úplne stratil. Podarilo sa mu zraniť zopár banditov kým si všimol Leonarda ako boljuje s troma naraz. Okamžite mu pribehol na pomoc a jednému porezal lýtko. Lupič zavyl od bolesti a zvalil sa na zem. Leonard neváhal a zasadil druhému lupičovi silnú ranu s kladivom do hrude. Lupič sa bez zjavných známok života zvalil na zem. To sa však uvedomil tretí a nepekne zranil Leonarda na pleci. No Jeremy aj jeho pomocou meča zneškodnil. "Poď musíme nájsť Greyhounda." Povedal mu Leonard. Greyhound bol na opačnej strane jaskyne obklopený lupičmi. Síce pri ňom stálo zopár Bielych rytierov ale lupiči boli stále v presile. Odrazu sa zopár lupičou s krikom zvalilo na zem, keď ich William zasiahol lukom do hrude. Leonard neváhal a rozbehol sa Greyhoundovi na pomoc. Po chvíli si lupiči uvedomili, že aj keď sú v presile nemôžu vyhrať a vzdali sa. Zopár ich ušlo ale väčšinu pochytali a zavreli v Port Sarime.
Po bitke prišlo do jaskyne zopár ďalších rytierov, ktorý nakladali všetky ukradnuté veci na vozy a odnášali ich do Faladoru. "Potrvá dosť dlho, kým sa všetky veci vrátia ich majiteľom." Povedal Greyhound, prezerajúc si zlatý prsteň. "Toto poznám..." zašepkal a nasadil si prsteň na ruku. O hodinu už bol Jeremy vo Faladore a po náročnom dni si chcel odpočinúť. Keď prišiel ku dverám s nápisom Haggins zistil, že sú otvorené. So zlou predtuchou vošiel dnu. Svoje veci našiel porozhadzované a na stene bolo napísané: "MY HO DOSTANEME!" pod tým bol čierny odtlačok ruky. Jeremyho premohol strach.

Príbehy Bielych rytierov - Rana lupičom 2. časť

30. srpna 2011 v 16:35 | artas555 |  Príbehy
Na ďalší deň ráno prišiel po neho Grayhound a zaviedol ho do cvičnej miestnosti, v ktorej musel svoju silu a obratnosť dokázať každý člen Ruky. "Toto je Frederick." Predstavil Jeremymu nízkeho muža v koženej zbroji a s krátkym mečom v ruke. "Preverí tvoje schopnosti a naučí ťa tajom pravého boja." Povedal Greyhound a odišiel. "Vezmi si tamto." Povedal Frederick Jeremymu ukazujúc na čiernu koženú výzbroj a rovnaký meč aký mal on. Jeremy si to obliekol a v tom zacítil tupú bolesť v boku. "Aj keď som tvoj priateĽ, neznamená to, že v mojej blízkosti nemusíš byť ostražitý." Poučil ho Frederick a urobil výpad vpred. Jeremy sa mu vyhol úskokom vbok a pokúsil sa zaútočiť na Fredericka, ten však pohotovo uskočil a trafil Jeremyho do stehna. Jeremy si ani nestihol uvedomi´t s ktorej strany prišiel výpad a už zacítil bolest v členku. O ďalšiu stotinu sekundy už ležal na zami s mečom pri krku. "Si pomalý, ale s trochou cviku budeš použiteľný." Zasmial sa Frederick. Takto tam cvičili až do obeda a Jeremymu sa podarilo Fredericka zopár krát zvaliť na zem. Po obede prišiel vysoký muž, a povedal, že Greyhound zvolal zasadnutie Ruky pri Stene. Keď tam Jeremy a Frederick prišli už tam boli všetci. "Frederick, Jeremy, posaďte sa." Povedal im Greyhound. "Dnes ráno za mnou prišiel Harry z Rimmingtonu. Hovoril že lúpežníci dedinu úplne vyplienili a zničili väčšinu budov a hospodárstiev." Jeremy si to vedel živo predstaviť. Keď bol malý bývali v dedine Draynor a tú tiež vyplienili. Jeho rodičov zabili s veľa ďalšími. Aj to bol dôvod prečo sa stal Bielym rytierom. "Už zase?" ozval sa Leonard, muž väčšej váhy, ktorému bola väčšina opaskov malá. "Veď len pred mesiacom plienili Edgeville! Ich drzosť nepozná hraníc! Lúpiť a vraždiť rovno nám pod nosom! Toto musí skončiť!" Všetci súhlacne pohmkávali. "Súhlasím z vami." Povedal Greyhound, "A preto vyšleme troch aby tomu učinili koniec." Samozrejme, že všetci sa hlásili, veď koľkí z nich nikdy nevideli nešťastie a pliagu akú za sebou zanechávali banditi. Greyhound napokon vybral Leonarda, Williama a Jeremyho. "Vy traja zbavíte naše kráľovstvo tej pliagy!" povedal Greyhound. Zasadnutie sa rozišlo a Leonard, William a Jeremy sa zašli v zbrojnici aby tam vymysleli ako konkrétne naplnia Greyhoundovu vôľu.
William bol niečo ako stratég a tak sa pustil do plánovania, zatiaľ čo Leonard a Jeremy začali brúsiť zbrane a zašívať potrhané kožené brnenie. Všetkým bolo jasné, že tamlen tak nemôžu nakráčať a všetkých pobiť no nikto presne nevedel ako to urobia. Po hodine a pol prišiel Williem s náčrtom plánu. "Úplne ako prvé, musíme zajať troch lupičov, bez toho je celý plán nanič. Keď ich zajmem skúsime z nich vymámiť informácie a potom ich hodíme na starosť rytierom, nech ich odvezú do Port Sarimskej väznice. Potom sa oblečieme do ich šiat, a pod tie plátené košele si dáme čierne kožené brnenia. Musíme mať aj ich zbrane, ale mohli by sme si vziať aj tie svoje, budeme predstierať, že sme ich ukradli. Potom sa vydáme smerom k Sídlu majstrov remeselníkov. So spoľahlivých zdrojom viem, že niekde tam majú hlavné sídlo. Tam sa budeme snažiť získať čo najviac informácii a po zotmení vpustíme dnu oddiel Bielych rytierov, na čele s Greyhoundom. Zajmeme ich vodcu a pochytáme ich ako králiky. Ale je to riskantné, ak nás odhalia, musíme tam vydržať až do zotmenia." Dovysvetľoval William. Leonard si pohladil svoju hustú bradu: "Takže žiadne ťažké zbrane ako veľké bojové sekery ktoré odtrhnú banditovi hlavu a odpália ju na míle ďaleko?" zasmial sa škodoradostne. "My také máme?" opýtal sa Jeremy a pri tej predstave ho až striaslo. "Leonard takú má." Odpovedal William.
Bol skoro večer, a to je čas vhodný pre banditov a tak sa pustili na lov troch nešťastlivcov. Jeremy sa prezliekol za obchodníka a s vozom sa pustil po tmavej cestičke do Rimmingtonu. Netrvalo to ani desať minút a už z kríku vybehol bandita s dýkou v ruke. "Daj mi vozík kupec, a ja ušetrím tvoj biedny život!" povedal. Jeremy ani nestihol odpovedať a už bol bandita v rukách Leonarda a Williama. Ale rozhodne sa nenechal lapiť len tak, rozháňal sa dýkou, kopal a dokonca hrýzol. Zviazali ho a ukryli do krovia. Za hodinu už mali troch a vracali sa do mesta. Tam ich vypytovali a keď nechceli povedať tak sa vyhrážali, samozrejme, že by tie vyhrážky nesplnili ale zabrali. Dozvedeli sa tajné heslo pre vstup a zistili, že vodca má prezývku Krvavý boháč. Potom ich nahádzali na voz a so strážami ich vyprevadili na cestu do Port Sarimu. Leonard, William a Jeremy sa prezliekli a tiež sa vypravili. Až do svitania sa lentak potulovali, a s prvými lúčami slnka sa pustili smerom Sídlu majstrov remeselníkov. Cestou stretli zopár lúpežníkov, ale keďže boli prezlečení a veľa banditov sa venovalo svojej koristi prišli až k Sídlu bez problémov. Tam stáli a pozorovali ostatných, po chvíli si všmli zamaskované padacie dvere, boli pri koreňoch dubov. Keď vošli dostali sa do dlhej chodby, na ktorej konci boli veľké dvere a pri nich strážca. "Heslo!" povedal hneď ako sa priblížili. "Nikdy never lupičovi!" odpoveddal William. Strážca bez slova odstúpil a oni vošli do veľkej jaskyne, ktorá bola plná stolov na ktorých boli rôzne veci. Samozrejme, všetky ukradnuté. Na konci jaskyne boli ďalšie dvere a pri nich dvaja strážcovia. "Mali by sme sa rozdeliť." navrhol Leonard, a pustil sa smerom k najbližšiemu stolu a dal sa do reči s ostatnými. "Dobre, ja idem za Krvavým boháčom." Povedal William a zmizol v dave. Jeremy sa len tak prechádzal po jaskyni a predstieral záujem a tú či onú ukradnutú vec. Po chvíli sa vrátil William. "Máme zlé načasovania, vodca je vo Varrocku, ale aspoň pochytáme väčšinu." Zašepkal. Potom išli nájsť Leonarda. Keď ho našli povedal im: "Počul som, že Krvavý boháč sa rozhodol založiť "cech zlodejov" aj v susednom kráľovstve. Takže zopár mesiacov bude mimo." V tú chvíľu vbehol do jaskyne strážca a zakričal: "Práve ušli naši bratia z Port Sarimu, a tvrdia, že sú medzi nami traja Bieli rytiery!" Celá jaskyňa stíchla. "Videl tu niekto niekoho, kto by tu nemal byť?" opýtal sa strážca "Nech všetci nastúpia do radov a každý, za koho sa nezaručia aspoň traja bude považovaný za zradcu. Postupne vyvolávl všetkých, až došlo na Jeremyho. "Kto sa dokáže zaručiť za neho?" William zdvihol ruku, rovnako aj Leonard. A na obrovské prekvapenie aj dvaja ďalší banditi, ktorý si ho asi s niekým pomýlili. No keď došla rada na Leonarda, ruku zdvihol len William, ktorý znakovo ukázal Jeremymu nech sa nehlási a neuvrhne na seba podozrenie. "Zradca!" začal ktosi kričať. "Aj ten druhý! Sú v tom spolu!" kričal iný. A tak Williama aj Leonarda odtiahli do žalára. Ešte prestým však stihol Jeremymu povedať nech je nachystaný pri dverách a zneškodní strážcu. Jeremy bol na zbytok sám. Až do príchodu Bielych rytierov.

Príbehy Bielych Rytierov - Rana lupičom 1. časť

30. srpna 2011 v 16:33 | artas555 |  Príbehy
Rana lupičom

Jeremy chcel byť odjakživa hrdinským bojovníkom, čo sa mu aj vyplnilo keď sa pridal k Bielim rytierom Faladoru. No Jeremyho to nebavilo, pretože denná náplň takého rytiera bola jednotvárna. Celé dni iba jedli, spali a vystupovali na prehliadkách. Jeremy sa chcel vydať do terénu a bojovať proti bezprávnoti, ktorá sa diala za hradbamy Faladoru a tak sa vydal do dedinky Rimmington. V miestnom hostinci stretol jedného čudáka, ktorý povedal, že by sa mu do partie jeden zišiel, neh na neho počká zajtra ráno pri dole neďaleko.
Ráno sa Jeremy vydal do dolu. Keď tam dorazil, už tam niekto čakal. Ale nebol to ten čudák zo včera, ale postarší muž s bielou bradou, asi po pol pása. Na sebe mal jednodielny, biely odev. Na hlave niečo, čo vyzeralo ako upletený tanier a v ruke palicu, ktorá bola zakončená jantarom veľkým ako päsť. Keď prišiel Jeremy bližšie, všimol si, že starec má na krku nejaký symbol. Bola to biela, vystretá dlaň a v jej strede bola zobrazená kráľovská koruna. Jeremyho to zaujalo ale zo slušnosti sa nevypytoval. Starec sa predstavil ako Bras a bez slova sa pustil po ceste. Jeremy šiel za ním. Asi tak po hodine cesty za pred nimi začali črtať veže. Po ďalšej pol hodine mali Falador ako na dlani. Keď prišli do mesta, starec povedal aby počkal, že musí niečo zariadiť a zmizol v dave. Jeremy sa vrátil do paláca, sídla Bielych rytierov, aby si odpočinul po ceste. V ten deň sa mala konať ďalšia prehliadka, na ktorú sa mu vôbec nechcelo ísť a tak dúfal, že sa cudzinec poponáhľa.
Po obede prišiel starec do paláca, a povedal Jeremymu aby ho následoval. Na jeho prekvapenie, nevyšli von na dvor ale išli hore schodamy až do najvyššej časti. Tam otvoril starec veľké, mahagónové dvere a Jeremy sa ocitol vo veľkej sále, ktorá bolá plná všakovakých brnení, zbraní a políc s knihamy. Uprostred stála veľká, biela kamenná stena. Keď prišli bližšie Jeremy si všimol, že sú na nej mená. "Tuto." povedal starec a podal mu rovnaký amulet aký mal on. Jeremy si ho s neskrývanou zvedavosťou začal prezerať. "Nasaď si ho, a nikdy si ho dole nedávaj." Povedal starec a zmizol do ďalšej miestnosti. Keď sa Jeremy rozbehol za ním, cítil, ako mu v tom nejaká sila bráni. Po niekoľkých márnych pokusoch, dostať sa za podivným starcom to vzdal a vrátil sa dole, kde prebiehali prípravy na prehliadku.
Večer sa starec znova ukázal a zaviedol ho do miestnosti s kamennou stenou. Tá však vyzerala úplne inak a predtým, jediné čo v nej ostalo nezmenené bola kamenná stena. Celá miestnosť bola ovešaná rôznými zbraňami bielej farby a brnenia, ktorými bola lemovaná celá miestnosť, boli naleštené, až sa Jeremymu zdalo, že svietia. Pred bielou stenou sedeli nejaký Ľudia v bielých plášťoch a pri sebe mali amulety a zvláštne bielo-zlaté zbrane. Starec nachvíľu zmizol za neprekonateľnými dverami a tak sa Jeremy chcel pozrieť na bielu stenu. V tom však všetci, ktorý dotartaz nehybne sedeli bleskovo vstali a bielo-zlaté zbrane sa zaligotali len pár centimetrov od Jeremyho hrdla. Jeremy sa vzdialil a všetci si opäť posadali. Vtom sa spoza steny vynoril starec. Ale už nevyzeral ako ráno. Na sebe mal bielu zbroj, okraje lemované zlatom a v ruke držal rovnaký bielo-zlatý meč ako ostatný. Jeremy dostal strach, čo ak sa dostal do nejakej sekty a teraz príde o život? "Predstúp!" zahrmel starec hromovým hlasom. Jeremy podišiel bližšie a kľakol si. Starec začal čosi mrmlať v nezrozumiteľnom jazyku a všetci ostatný sa pridali. Jeremy mal vážne obavy o svoj život. Vtom mrmlanie ustalo, a v sále zavládlo rovnaké hrobové ticho ako pretým. "Jeremy Haggins," povedal starec, a Jeremy začal odriekávať v duchu modlitbu. "Vitaj." Usmial sa na neho starec a podal mu bielo-zlatý meč. "Povstaň." Povedal a Jeremy sa postavil. "Týmto ťa prehlasujem za siedmu bielu ruku kráľa Valenca, právoplatného kráľa Faladoru. Máš právo zapísať sa na Bielu stanu Ruky." Povedal a podal mu zvláštny nástroj, ktorý pripomínal pero. Jeremy pristúpil k stene a navždy zapísal svoje meno na Bielu stenu. Odrazu všetci vstali a odišli cez nepriechodné dvere. Jeremy to skúsil a pustil sa za nimi. Tentokrát prešiel, a ocitol sa v ešte väčšej sále ako predtým. "Vitaj medzi nami!" ozvalo sa odniekiaľ. "Vítam ťa, už dlho sme nemali nováčika." Prišlo zase odinokiaľ. "Jeremy Haggins!" pristúpil starec, opäť len v jednodielnom odeve, "Dovoľ, aby som sa ti predstavil ešte raz, som Bras, ale všetci ma volajú Greyhound, vďaka príhode, ktorú ti poviem, keď budeme mať viac času." Tak ho tam vítali, dávali mu rady, ako sa nabudúce, pri stretnutí Ruky správať a pripíjali na nového člena.