Clan web: RS Kings web Spriateľené weby:

Môj banner:

Príbehy Bielych Rytierov - Rana lupičom 1. časť

30. srpna 2011 v 16:33 | artas555 |  Príbehy
Rana lupičom

Jeremy chcel byť odjakživa hrdinským bojovníkom, čo sa mu aj vyplnilo keď sa pridal k Bielim rytierom Faladoru. No Jeremyho to nebavilo, pretože denná náplň takého rytiera bola jednotvárna. Celé dni iba jedli, spali a vystupovali na prehliadkách. Jeremy sa chcel vydať do terénu a bojovať proti bezprávnoti, ktorá sa diala za hradbamy Faladoru a tak sa vydal do dedinky Rimmington. V miestnom hostinci stretol jedného čudáka, ktorý povedal, že by sa mu do partie jeden zišiel, neh na neho počká zajtra ráno pri dole neďaleko.
Ráno sa Jeremy vydal do dolu. Keď tam dorazil, už tam niekto čakal. Ale nebol to ten čudák zo včera, ale postarší muž s bielou bradou, asi po pol pása. Na sebe mal jednodielny, biely odev. Na hlave niečo, čo vyzeralo ako upletený tanier a v ruke palicu, ktorá bola zakončená jantarom veľkým ako päsť. Keď prišiel Jeremy bližšie, všimol si, že starec má na krku nejaký symbol. Bola to biela, vystretá dlaň a v jej strede bola zobrazená kráľovská koruna. Jeremyho to zaujalo ale zo slušnosti sa nevypytoval. Starec sa predstavil ako Bras a bez slova sa pustil po ceste. Jeremy šiel za ním. Asi tak po hodine cesty za pred nimi začali črtať veže. Po ďalšej pol hodine mali Falador ako na dlani. Keď prišli do mesta, starec povedal aby počkal, že musí niečo zariadiť a zmizol v dave. Jeremy sa vrátil do paláca, sídla Bielych rytierov, aby si odpočinul po ceste. V ten deň sa mala konať ďalšia prehliadka, na ktorú sa mu vôbec nechcelo ísť a tak dúfal, že sa cudzinec poponáhľa.
Po obede prišiel starec do paláca, a povedal Jeremymu aby ho následoval. Na jeho prekvapenie, nevyšli von na dvor ale išli hore schodamy až do najvyššej časti. Tam otvoril starec veľké, mahagónové dvere a Jeremy sa ocitol vo veľkej sále, ktorá bolá plná všakovakých brnení, zbraní a políc s knihamy. Uprostred stála veľká, biela kamenná stena. Keď prišli bližšie Jeremy si všimol, že sú na nej mená. "Tuto." povedal starec a podal mu rovnaký amulet aký mal on. Jeremy si ho s neskrývanou zvedavosťou začal prezerať. "Nasaď si ho, a nikdy si ho dole nedávaj." Povedal starec a zmizol do ďalšej miestnosti. Keď sa Jeremy rozbehol za ním, cítil, ako mu v tom nejaká sila bráni. Po niekoľkých márnych pokusoch, dostať sa za podivným starcom to vzdal a vrátil sa dole, kde prebiehali prípravy na prehliadku.
Večer sa starec znova ukázal a zaviedol ho do miestnosti s kamennou stenou. Tá však vyzerala úplne inak a predtým, jediné čo v nej ostalo nezmenené bola kamenná stena. Celá miestnosť bola ovešaná rôznými zbraňami bielej farby a brnenia, ktorými bola lemovaná celá miestnosť, boli naleštené, až sa Jeremymu zdalo, že svietia. Pred bielou stenou sedeli nejaký Ľudia v bielých plášťoch a pri sebe mali amulety a zvláštne bielo-zlaté zbrane. Starec nachvíľu zmizol za neprekonateľnými dverami a tak sa Jeremy chcel pozrieť na bielu stenu. V tom však všetci, ktorý dotartaz nehybne sedeli bleskovo vstali a bielo-zlaté zbrane sa zaligotali len pár centimetrov od Jeremyho hrdla. Jeremy sa vzdialil a všetci si opäť posadali. Vtom sa spoza steny vynoril starec. Ale už nevyzeral ako ráno. Na sebe mal bielu zbroj, okraje lemované zlatom a v ruke držal rovnaký bielo-zlatý meč ako ostatný. Jeremy dostal strach, čo ak sa dostal do nejakej sekty a teraz príde o život? "Predstúp!" zahrmel starec hromovým hlasom. Jeremy podišiel bližšie a kľakol si. Starec začal čosi mrmlať v nezrozumiteľnom jazyku a všetci ostatný sa pridali. Jeremy mal vážne obavy o svoj život. Vtom mrmlanie ustalo, a v sále zavládlo rovnaké hrobové ticho ako pretým. "Jeremy Haggins," povedal starec, a Jeremy začal odriekávať v duchu modlitbu. "Vitaj." Usmial sa na neho starec a podal mu bielo-zlatý meč. "Povstaň." Povedal a Jeremy sa postavil. "Týmto ťa prehlasujem za siedmu bielu ruku kráľa Valenca, právoplatného kráľa Faladoru. Máš právo zapísať sa na Bielu stanu Ruky." Povedal a podal mu zvláštny nástroj, ktorý pripomínal pero. Jeremy pristúpil k stene a navždy zapísal svoje meno na Bielu stenu. Odrazu všetci vstali a odišli cez nepriechodné dvere. Jeremy to skúsil a pustil sa za nimi. Tentokrát prešiel, a ocitol sa v ešte väčšej sále ako predtým. "Vitaj medzi nami!" ozvalo sa odniekiaľ. "Vítam ťa, už dlho sme nemali nováčika." Prišlo zase odinokiaľ. "Jeremy Haggins!" pristúpil starec, opäť len v jednodielnom odeve, "Dovoľ, aby som sa ti predstavil ešte raz, som Bras, ale všetci ma volajú Greyhound, vďaka príhode, ktorú ti poviem, keď budeme mať viac času." Tak ho tam vítali, dávali mu rady, ako sa nabudúce, pri stretnutí Ruky správať a pripíjali na nového člena.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama